Lož na tričku Student's life

Autor: Tomáš Rehák | 5.11.2011 o 15:46 | (upravené 5.11.2011 o 15:56) Karma článku: 4,81 | Prečítané:  1539x

Každý z nás sa sťažuje na svoj život. Aký je nudný, hlúpy, plný sklamaní a tak ďalej. Ale zároveň si myslíme, že život niekoho iného je miliónkrát lepší. Je to pravda? O živote študentov niečo viem a či je taký super posúďte sami.

Ako vyzerá bežný deň každého študenta? Keď si predstavíme niekoho nad nami, tak z jeho pohľadu je život každého z nás rovnaký. Sme preňho len niečo čo sa neustále opakuje ako ženská menštruácia. Vstaneme, prežijeme deň a zaspíme. Toto v nás vidí niekto, kto si hovorí Boh. Keďže Boh, ani nič podobné neexistuje, túto predstavu môžeme zavrhnúť a predstavíme si že nás pozoruje napríklad niekto ako psychológ. Zobudíme sa a naše vnemy zaznamenajú hneď niekoľko vecí. Aké je počasie, je mi zima, som hladný. Socializácia jedinca, individualizácia, psychicky vývin, osvojovanie nových skúseností tzv. učenie, kde-tu jedlo a napokon duševná a fyzická rehabilitácia. Nechápeš? Nevadí ale je to tak! Ako ale naozaj trávime svoj deň? Každý z nás rovnako! Otravné budenie sa snažíme oddialiť ako sa len dá, lebo v noci sme toho veľa nenaspali. Aj keď ešte nevnímame sľubujeme si, že dnes pôjdeme spať skôr. Až po niekoľkých zvoneniach budíka začíname rozmýšľať. Prečo som mokrý?, ranná erekcia?, prečo mám krámy skôr (alebo to horšie: stále nič?). Až teraz vstávame z postele ideme sa vymočiť, lebo včerajší energetický nápoj už prešiel naším krvným obehom. Raňajky nestíhame a tak po močení nasleduje hygiena, ktorá sa vo väčšine prípadoch konči pri umytí rúk. Rýchlo na seba niečo hodíme a opustíme byt. V tom lepšom prípade sme si nič nezabudli a stíhame ranný spoj hromadnej dopravy, v ktorej si viac ako trištvrte hodinu navzájom čucháme neumyté pazuchy. Ranný rituál je za nami a nasledujú mučivé hodiny nič nerobenia v škole. Sekundová ručička nás bije po hlave kladivom a každé zvonenie je pre nás študentský orgazmus. Teraz si pomaly uvedomíme, že predsa len tu je niečo čo sme si zabudli. Volá sa to desiata! Dôvod prečo trpíme ako židia v koncentráku, i keď nás žiaden plyn nezachráni. Už keď sme prežili vyučovanie a nebodaj aj každodenný atentát v podobe obedu v školskej jedálni, môžeme sa tešiť domov. Ale prečo sa do riti musia všetci študáci vracať domov v ten istý čas?! Po strop napchatý autobus s desiatkami smradľavých ľudí nás ďalšiu hodinu vezie do raja v podobe domova. Teraz začína ta sranda! Alebo vlastne ani nie. Je predsa 21. storočie tak prečo sa doma zabávať? Jediné čo všetci vieme robiť je tráviť čas na internete sledovaním facebooku či porna a niekedy ani nevieme čo skôr refrešnúť aby som neprišiel o novinky vo svete. Ani sa nenazdáme a naše krvavé oči sledujú na hodinkách čas niečo po polnoci a v duchu si nadávame do debilov lebo zajtra je písomka ešte sme sa neučili. Tí zodpovednejší to začnú riešiť hneď a spánku sa oddajú tak o pol tretej aby si ráno mohli zase nadávať, že nešli spať skôr. Tí chytrejší učenie odložia na ráno aby mohli ešte niekoľkokrát skontrolovať svoju nástenku a idú spať tak o pol tretej aby si ráno mohli zase nadávať, že nešli spať skôr. Ako vidíte, náš život je rovnako na hovno, či už ste z Ameriky, Afriky či vzdialených Košíc. V tomto texte neopisujem svoj život a serem na výnimky.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Minúta po minúte: Výbuch na koncerte v Manchestri neprežilo 22 ľudí

Polícia potvrdila, že vo vstupnej hale sa odpálil samovražedný atentátnik.

KOMENTÁRE

Teror siahol na deti

Útok na štadión plný mladých ľudí jasne naznačuje, že pre teroristov neexistujú hranice.

ŠPORT

Cígera odmietli aj Višňovský, Handzuš, Országh a Bača

To, že hráči z NHL neprišli na šampionát, berie ako podraz.


Už ste čítali?